Čo je hosting a čo je doména?

Máš doménu, to je super. Ale zároveň aj málo platné. Doména je ako taká poštová schránka. Môžeš si ju kúpiť a nalepiť na čelo, ale nič ti to nebude osožiť. O doménach a hostingoch sa už popísalo XY článkov, málokto mimo fachu však tomu reálne rozumie. V tomto článku si teda vysvetlíme čo je hosting, čo je doména a ešte nejaké ďalšie dôležité veci okolo toho. Tak, aby to pochopil každý, od Billa Gatesa až po houmlessáka v Prievidzi.

Samotná doména ti je na nič. Fakt.

Doména je, dalo by sa jednoducho povedať, adresa webovej stránky. Proste nič fyzické. V nejakých záznamoch je uvedené, že ty – Jožko Mrkvička vlastníš doménu www.domena.sk. Napríklad. To, že ju vlastníš ale ešte nič neznamená. Vlastníš poštovú schránku, ktorá ti je málo platná, pokiaľ nevlastníš aj nehnuteľnosť, kde tú poštovú schránku pripneš, však?

Hosting

No a tou „nehnuteľnosťou“ je práve hosting. Hosting je verejne prístupné miesto na serveri, na ktorom sú uložené tvoje dáta (web, mail, databázy,…), a ktorý môže byť s doménou prepojený. Väčšinou hostingy sú s doménami prepojené, ale ak napr. potrebuješ len nejaké verejne prístupné úložisko na filmy, zaobídeš sa aj s hostingom bez domény. Poďme teraz trošku viac do hĺbky.

Doména

Doména je teda názov. Základom sú domény druhej úrovne, s tými sa stretávame najčastejšie. Doménové meno sa skladá z dvoch časti:

1. Vlastný názov domény – v mojom prípade lavadesign
2. Doménová koncovka (prípona) – v mojom prípade .sk

Iný príklad je napr. google.com. Google je vlastný názov domény a .com je doménová koncovka.

Koncovky

Prakticky existujú tri druhy koncoviek.

1. Národné koncovky, podľa krajiny. .sk pre Slovensko, .cz pre Česko, .pl pre Poľsko. Radíme tu aj .eu, hoci nejde priamo o krajinu (Mišún by vedel rozprávať). Niektoré krajiny môžu mať akoby zdvojenú koncovku. Príkladom je Veľká Británia, ktorej národná koncovka je .co.uk
2. Všeobecné koncovky, nevypovedajú nič o krajine, ale skôr o zameraní domény. Najčastejšie sa stretneš s .com, ktorá značí „Company“ – spoločnosť. Často sa vyskytujú aj .gov, .edu, .biz, .net, .info.
3. Biznis koncovky, tieto sú najnovším prírastkom a zameriavajú sa na marketing, alebo sú humorné a bizárne. Príklady .fitness, .xxx, .store, .tech, .wtf a pod. Adresa webovej stránky potom vyzerá www.svalnac.fitness. Alebo www.vibrator.xxx.

Niektoré doménové koncovky majú určité špecifiká. Napríklad .gov koncovku si len tak človek nezaregistruje. Je určená výlučne pre vládne organizácie.

Ak ťa zaujíma, či existuje doména druhej úrovne ktorá je úplne zadarmo, tak áno, existuje ich niekoľko. Najčastejšia je .tk, čo je vlastne národná doména Tokelau-u (dajaka provincia na Novom Zélande, či čo).

Vlastný názov domény

Ten je veľmi dôležitý, lebo na základe chytľavého a trefného názvu si ľudia budú doménu pamätať. Výber „tej najsprávnejšej domény pre tvoj biznis“ je téma na napísanie knihy, takže tomu sa tu venovať nemienim. Len medzi rečou spomeniem, že najnovšie môžu už domény obsahovať aj dĺžne a mäkčene. Divné, ale je to tak.

Domény tretej úrovne – subdomény

Domény tretej úrovne iným slovom nazývame aj subdomény. Sú to vlastne akoby samostatné jednotky, ktoré však fungujú v rámci nadradenej hlavnej domény. Ukážeme si to na Googli.

Keď zadáš google.com do svojho prehliadača, otvorí sa ti hlavná doména google.com. Keď však chceme ísť na nejakú Google službu, ako napr. Google Fonts tak tie sa nám otvoria na subdoméne fonts.google.com. Práve to zázračné slovíčko fonts, ktoré je pred názvom hlavnej domény, označuje subdoménu.

No a v konečnom dôsledku, aj všetky free hostingy, poskytujú domény tretej úrovne zadarmo. Napr. Endora, wy.cz a rovnako aj všetky generátory webových stránok, ako napr. webnode. Názov subdomény potom vyzerá priklad.webnode.sk.

Subdomén môžeš mať koľko chceš, platíš vždy len za hlavnú doménu. Nevýhodou zas je, že subdoména sa ťažšie pamätá. Takže je zlý nápad všetky svoje projekty umiestňovať do jednej domény, a každý projekt na subdoménu, nebude to vhodné z pohľadu návštevníka webstránky.

Na záver ešte dodám, že pokiaľ zadáš len názov hlavnej domény, je to (resp. malo by byť) to isté, ako keby si zadal názov subdomény „www“. Napríklad keď zadáš lavadesign.sk a www.lavadesign.sk si stále na tom istom. Takže prakticky www je niečo ako default subdoména, ktorá sa odkazuje na hlavnú doménu. Bohužiaľ, aj v roku 2022 ešte stále existujú shitty hostingy, čo takúto samozrejmú vec nevedia spracovať. A tým vlastne máš aj odpoveď – pokiaľ sa zadáva subdoména, nedáva sa pred ňu už „www“. Nikdy.

Registrátor domény

Na začiatku článku som spomínal „nejaké záznamy“. Nebolo to náhodou. Každá doména, ktorá existuje v oceáne internetu, musí mať dve veci. Tou prvou je registrátor domény. Prakticky každú doménovú koncovku má na starosti nejaký registrátor. Pre .sk koncovky je národným registrátorom spoločnosť SK-NIC. Toto ťa z praktického hľadiska až tak zaujímať nemusí.

Čo ťa ale zaujímať musí, tak to je vlastník domény. Nazýva sa to aj „doménový profil“. Ja som vlastníkom domény lavadesign.sk a mojim registrátorom domény je spoločnosť Websupport. Oni v mojom mene komunikujú s národným registrátorom .sk domén. Prenos domény medzi ľuďmi je síce možný a v mnohých prípadoch aj celkom jednoduchý, pre .sk domény je to však zase raz veľký problém, treba vyhotoviť zmluvu, dať ju úradne overiť a riešiť okolo toho kopec iných nezmyslov, dobré, že netreba pomaly dodať aj vzorku moču. Preto si dávaj veľký pozor, kto a ako ti doménu zaregistruje. Ja síce svojim klientom registrujem domény na ich mená a údaje, pokiaľ o to stoja, ale sú firmy, ktoré registrujú všetky domény pod seba, a tým pádom, držia potom toho klienta „za koule“, odmietajú preniesť vlastníctvo domény na klienta, čo je dosť blbé. Ja by som sa k niečomu takému nikdy neznížil.

Čo je doména v skutočnosti?

V skutočnosti je doména len niečo ako maskovaný názov k IP adrese serveru (čiže hostingu), kde máš uložené vyššie spomenuté dáta. Keď si zadáš namiesto lavadesign.sk do prehliadača túto IP adresu: 37.9.175.155 tak ťa to presmeruje na server Websupportu. To je vlastne správne, aj keď nedostaneš moju stránku, pretože ďalšie smerovania už spracováva internými procesmi Websupport. Teda čiste teoreticky, sa nejakým obdivuhodným spôsobom vieš dostať k svojej webovej stránke aj bez domény, použiješ IP adresu a k tomu nejaké harakiry smerovacie znaky. Len kto by si to pamätal, však?

Hosting

No a čo je to teda ten hosting? Vyššie som uviedol, že je to priestor na serveri, určený pre tvoje dáta. Najprv si v skratke povedzme, čo je to server?

Server je v podstate počítač, ale nie osobný (teda nie klasické PC, aké poznáš). Má špecifické úlohy. Ukladá a spracuváva dáta, prijíma v jednom momente obrovské množstvo žiadosti (requestov), spracováva ich a posiela výstupy klientom. Klient je každé zariadenie pripojené na daný server (napr. počítač, mobil, smart hodinky, tlačiareň…). Ide teda o masochisticky výkonný počítač s dobrým pripojením na net. Na rozdiel od ľudí, čo si porovnávajú pipíky v tom, kto má väčší download speed, server potrebuje hlavne vysokú upload speed.

No a máme niekoľko možnosti

• Multihosting: V rámci jedného servera existuje jeden až niekoľko tisíc hostingov. Toto je klasický hosting, ako 99% klientov využíva. Výkon servera je rozdeľovaný podľa potreby medzi jednotlivé hostingy.
• Virtuálny server: Je vlastne časť servera, ktorá je virtuálne (softwarovo) odlíšená od ostatných hostingov, nachádzajúcich sa na danom serveri. Kým pri multihostingu sa bavíme o tisícoch hostingov, pri virtuálnom serveri ich je len pár. Zaručuje to teda väčší výkon, rýchlosť, atď atď. Vhodné pre väčšie webové projekty, webové aplikácie a pod.
• Dedikovaný server: To je server vyhradený len pre jeden hosting a ide na plný výkon. Vhodný pre najzložitejšie projekty, ako je napríklad Youtube, Netflix, Google, Wikipedia. Väčšinou takéto servery pracujú s miliónmi, ak nie miliardami, klientov súčasne.
• Vlastný server: No a vlastný server je vlastne dedikovaný hosting, ktorý ti ale nezabezpečuje žiadna externá spoločnosť, ale je to tvoje vlastníctvo. Normálne fyzicky vidíš niekde ten server, uložený v racku, môžeš sa ho dotknúť, odpojiť ho z elektriky, ak chceš a pod. Veľkí hráči majú vlastné dedikované servery, resp. serverovne, napríklad Facebook má obrovské serverovne niekde vo Fínsku, či kde, aby stíhal obsluhovať miliardy užívateľov naraz.

Čo poskytuje hosting?

Štandardný hosting poskytuje tieto možnosti:

• Webstránky: Priestor pre uloženie webovej stránky. S rastúcim miestom rastie aj cena prenájmu takéhoto hostingu. Iná je cena za 1GB pre webovú stránku a iná je cena za 100GB pre webový portál. Akú veľkosť má webová stránka? To je ťažké povedať. Podľa veľkosti webu a obsahu sa môže pohybovať od pár megabajtov až po stovky gigabajtov. Z mojej praxe, cca 75% mnou vytvorených webových stránok má veľkosť do 500MB (Ale ja sa špecializujem na menšie projekty). Najväčší e-shop, s ktorým som pracoval, mal 120GB (nejakých 96 000 produktov s obrázkami, obsahom atď atď). Správu súborov na serveri vykonávame spravidla pomocou FTP (File transfer protocol), na čo nám slúžia programy ako Total Commander, FileZilla, WinSCP a pod. Po pripojení sa na server pracujeme s jeho súbormi podobne ako na vlastnom počítači (môžeme ich premenovať, mazať pridávať nové, premiestniť,…)
• Databázy: Databázy majú v našom svete rozličné využitie. V 99% prípadoch obsahujú uložené dáta k webovým stránkam. Štandardom sú dnes SQL databázy, napríklad MySQL, alebo trošku vylepšená MariaDB, či minimalistická SQLite. Pre prácu s väčším množstvom dát používame ORACLE databázu, alebo tzv. noSQL databázy, ako napr. MongoDB, či Elasticsearch. Databáza je vo väčšine prípadov tým najslabším článkom, čo sa týka rýchlosti webovej stránky.
• E-maily: Hosting spracováva a ukladá aj e-maily. Pomocou hostingu si vieme zakladať e-mailové schránky a spravovať ich.
• Bezpečnosť: Hosting nám poskytne aj bezpečnostné prvky pomocou rozličných nastavení. Dnes už základom je SSL certifikát, ktorý zabezpečuje bezpečnejšie pripojenie (napr. https namiesto http pri webstránkach), alebo rozličné geo, či ip filtre, ktoré oddiaľujú hackerom radosť.

Prístupy

Pre prácu s hostingom na úrovní všeobecných nastavení, poskytuje hosting provider prístup do tzv. Control panelu (administrácie, alebo iný, podobný názov). V control paneli vieme pracovať s rozličnými nastaveniami, konfiguráciou hostingu, pridávať, odoberať, alebo meniť prístupy, a XY iných vecí.

Najpodstatnejšie prístupy sú:

FTP: Prístup k súborom servera cez File Transfer Protocol – štandardne pre prístup potrebujeme host url, username, password, port a typ pripojenia (ssl/tls)

Databáza: Pre prístup k databáze potrebujeme väčšinou: host url, user, password, port a database name.

E-mail: Tu potrebujeme e-mail client URL, ak takého hosting poskytuje, e-mail address, password. Následne na pripojenie e-mailovej adresy do mailového klienta potrebujeme ešte prístupy k IMAP/POP3 serveru (prichádzajúca pošta) a SMTP serveru (odchádzajúca pošta)

Parametre hostingu

Parametre hostingu sú veľmi dôležitá vec, hoci pravdepodobne nevieš pohľadom rozlíšiť, či je ten server fakt super, alebo je na nič. Musíš si však zapamätať jednu vec. Mnoho ľudí rieši neustále rýchlosť svojej webovej stránky, ale zabúdajú na to najdôležitejšie. Keď je raz hosting shit, celá stránka bude shit. Tak to proste je. Mnohí aj moji klienti sa neustále trápia s loadingom 5 a viac sekúnd a používajú dajaký low-cost a low-quality hosting. A myslia si, že chyba je v nich, alebo v ich stránke. Lenže tak to nie je.

Verím, že vieš, kto je Michael Schumacher – 7 násobný majster sveta Formuly 1. Je to rýchly jazdec, na formule dosahoval brutálne rýchlosti. Čo by sa asi stalo, ak by si ho posadil do traktora? Vyhral by Grand Prix na traktore, lebo je to Schumacher? TUDLE! Šiel by 30km/h a brzdil by premávku, lebo traktor viac nedá. Ani keď v ňom bude sedieť Schumacher.

Z toho vyplýva, že pokiaľ máš shitný hosting, môžeš sa aj poskladať, ale stránku nezrýchliš.

Na hostingu sa neoplatí šetriť…

Prečo nie? Hosting pre bežnú webovú stránku stojí „cez mňa“ od 30-45€ ročne. K tomu doména .sk cca 15€ ročne. Dokopy ročne 60€. Ak ideš „na vlastné triko“, stojí ťa to trošku viac, ale určite do stovky. Ak si nájdeš nejaký hosting, ktorý ťa vyjde napr. 50€ ročne a strašne si mädlíš ruky, ako si 10€ ušetril, tak veľmi skoro príde trpké sklamanie.

Taký hosting je shit, pomalý, ľudia zo stránky odchádzajú, lebo nemajú nervy čakať minútu na zobrazenie stránky. Pomohol si si? Stálo ti 10€ za to? Potom sa ozveš mne, že máš pomalú stránku. Ja sa na to pozriem (za 25€/h) a zhodnotím, že chyba je v hostingu, lebo je slabý. Výsledok? Zaplatil si 50€ za hosting + 25€ mne a aj tak to musíš dať na normálny hosting, ktorý je síce o 10€ ročne drahší, ale vyrieši tvoje problémy. Tento flow mám potvrdený praxou na viac ako 30 projektoch, ktoré sa podstatne zrýchlili len tým, že som ich preniesol na kvalitný hosting.

Čo si teda vybrať?

Ja na základe viac ako 400 vytvorených webových stránok, pre rôznych klientov a rôzne spoločnosti, určite odporúčam Websupport ako najlepší slovenský hosting. Mnohí kolegovia odporúčajú aj hostcreators.sk. Výber je na tebe.